Vlastný názor

Poviedky Jozefa Gregora- Tajovského sa mi veľmi páčili. Nielen preto, že boli rozsahovo krátke, ale hlavne kvôli detailne opísaným osudom ľudí. Ich životná cesta plná prekážok a obrovská ľudská bieda ma naozaj dokázali dojať. A to úplne iným spôsobom ako niektoré súčasné diela, ktoré až „nasilu nútia“ k súcitu. Tajovský je celkovo veľmi prirodzený a pocit dojatia umocňuje ešte i vedomie, že všetky jeho príbehy sú skutočnými udalosťami.
Môjmu srdcu je najbližší príbeh Apolieny, ktorá bola približne v mojom veku. Keď som si prečítala o jej osude, donútilo ma to zamyslieť sa nad mojím vlastným životom. Začala som si viac vážiť všetko čo mám – zdravie, milujúcu rodinu, priateľov i školu. Zaujali ma tiež krásne vykreslené charaktery ostatných postáv. Veľmi obdivujem skutočnosť, že prekonali svoj ťažký osud a bojovali, často až do konca. Veď v dnešnej dobe už len málokde počujeme o poctivej a vytrvalej práci a o tom, že na peniazoch tak veľmi nezáleží.
Nedá sa však povedať, že práca na týchto poviedkach bola jednoduchá. Pre ich kratučký rozsah bolo náročné spracovať obsah aj charakteristiku. Nakoniec som to (úspešne) zvládla a vôbec neľutujem, že som si toto dielo vybrala ako ročníkovú prácu. Odporučila by som to tiež prečítať všetkým ostatným, aby mohli sami zhodnotiť prácu veľkého spisovateľa, akým Jozef Gregor-Tajovský určite bol.