Štýl

Jozef Gregor-Tajovský je charakteristický svojou stručnosťou a vecnosťou. Snaží sa o presné zachytenie skutočnosti. Využíva pritom tematickú dokumentárnosť a detailný opis osoby a jej osudu. Jeho reč je prirodzená a ľudová. Všetky dialógy sú odpočúvané z rozhovorov ľudí a preto sa stávajú živými. To mu umožňuje ešte väčšie priblíženie sa k postave. Svoj jazyk neobohatil len po stránke slovníkovej, ale i frazeologickej. O jeho výnimočnom štýle hovorí aj  František Votruba: „reč jeho rozprávok je jadrná, čistá, plná, z ľudu vyvážená, nielen zo stránky slovníkovej, ale zvlášť v skladbe, plnej originálnych zvratov, prechodov, porekadiel, použitých všade so vzácnou ekonómiou výrazu.“/68/ Tajovský prinášal do literatúry novosť, a práve to bolo hlavný dôvod kritiky na jeho adresu: „I reč Gregorova bola by rýdza, slovenská výrazmi i tónom, ale robí ju temnou tá prílišná elipsovitosť: nedopovie, zamlčí, preskočí a spojuje i nespojiteľné. Interpunkciu má tiež takú, že obťažuje sa srozumiteľnosť. Často nie je aktuálny pri volení výrazu.“/69/
V texte sa hlavne kvôli ľudovosti objavuje veľa dialektizmov /švíbalky = zápalky, dohán = tabak, fučka = zemiaková kaša, bíreš = sluha, lajstre = spisy/ a historizmov /zlatý v šajnách, piatka/. Na opis osoby Tajovský využíva prirovnania / oči ako myš, nos ako gombička, odutá gamba, ako by ho všetky predné zuby boleli, oči ako plánky/, ktorésú však často až hyperbolické  /ruky ako zápalky, vlasy ako stará riečica/. Vo veľkej miere využíva aj apoziopézy, ktoré vkladá hlavne do záverov poviedok /„Ale možno, že už má i isté miesto, len nikto o ňom nevie…“/. Ďalej sú to elipsy /„To už taký zákon medzi opitými.“, „Oči ako plánky, a ono zelené, biedne, začuchrané a hluché.“/ a inverzie /„Nakričala na ňu, namykala sa i jej i ona dosť.“/
Tým, že Tajovský priniesol do jazyka nové hovorové prvky, porušil ustálený literárny jazyk, vytváraný Vajanským a Šoltésovou. Preto boli jeho diela po svetovej vojne narušené edičnými zásahmi. Boli zamenené hlavne niektoré zámená a ľudové slová, a  taktiež bola upravená skladba viet. Diela boli takto určitým spôsobom ideovo i umelecky ochudobnené – narušila sa frazeologická bohatosť a obrazotvornosť, ktorou Tajovský tak vynikal.
 

                  Znaky Tajovského tvorby  
Jozef Gregor tvorí predovšetkým monografické poviedky, kde sa sústreďuje na jednu postavu, jej utrpenie a vyjadruje svoj súcit. Vykresľuje ľudí z najbiednejších pomerov, ktorí živoria, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu a kritizuje naopak tých, čo si svoje nešťastie zapríčinili vlastnou vinou. Ostro vystupuje najmä proti alkoholizmu, pasivite slovenského národa a vystupuje tiež proti odnárodňovaniu a nevzdelanosti. Tajovský všeobecne kritizuje sociálne pomery a útlak na dedine, pričom využíva v  jazyku prirodzenú ľudovú hovorovosť. Charakteristické sú pre neho stručnosť, vecnosť a detailný opis osoby spojený s charakteristikou. Dôležitým znakom jeho tvorby sú ľudové prvky, ktorými sú všetky jeho diela hojne popretkávané. Vlastný názor
Poviedky sa mi páčili pretože sa čítali ľahko a bol tam pekne ukázaný život na dedine v tej dobe. Poviedky boli krátke preto sa mi ľahko analyzovali ale hlavne ľahko čítali.
Príbehy boli písané od srdca a najviac sa mi páčila poviedka Na Chlieb kde bolo pekne ukázané ako sa môže aj vysoko postavený človek zmeniť.
Robiť prácu z týchto poviedok bolo aj napriek ich ľahkosti extrémne ťažké a bez pomoci by som to sám asi nezvládol pretože vďaka ich krátkosti bolo veľmi ťažké vyčítať charakteristiku a problemi v poviedkach. Ale určíte by som každému odporučil precitať si tieto poviedky ak z nich nejde robiť odbornú pracú.