Problémy v poviedke


1.
           
ALKOHOLIZMUS
Autor kritizuje rozšírenie alkoholizmus medzi slovenským ľudom poukazovaním na jeho následky. Tie sú veľmi kruté a dotýkajú sa hlavne spolunažívania v rodine. Otec veľa pije, opitý prichádza domov, mláti svoju ženu i deti, aj keď nemá príčinu. V opitosti nehľadí na nič. Bitka je dokonca až taká tvrdá, že deti ožobráči. Údery do hlavičky im spôsobia hluchotu. Tajovský takýto príklad vykreslil v postave Apolieny. Celkovo je to zobrazenie najextrémnejšieho dôsledku alkoholizmu v Tajovského tvorbe.

2.
           
POSTAVENIE POSTIHNUTÉHO ČLOVEKA V DEDINSKEJ SPOLOČNOSTI
Apoliena bola hluchá, a tým sa odlišovala od ostatných ľudí. No a práve preto sa jej vysmievali. Bola pre nich horšia ako slúžka. Aj keď mala dosť vlastnej roboty, musela robiť i tú za učňov. Tí sa jej inak vyhrážali bitkou, ktorej si už aj tak poriadne užila. Na jej osude vidieť, aké bolo vo vtedajšej spoločnosti na dedine postavenie človeka, ktorý bol iný – postihnutý. Ľudia ho neprijali medzi seba, brali ho ako menejcenného a správali sa k nemu kruto – bitky a posmešky.

3.
           
NADRADENOSŤ PÁNOV
U pánov slúžilo obvykle veľa ľudí. Boli to napríklad slúžky, učni, a tak ďalej. No páni si ich nevážili a kruto s nimi zaobchádzali. Nielenže služobníctvu často za prácu platili len jedlom a oblečením (prípad Apolieny), ale keď ich bolo treba, čo i len trochu popohnať k robote, hneď využívali tvrdý spôsob – bitku: „hoci nás i pán majster oflinkami a remeňom, pani majstrovná zas metlou horlive pobádali k tomu, aby vreštiak bol čisto opatrený“(80) Bitku si služobníctvo užilo hlavne vtedy, keď urobili niečo zle a páni boli nespokojní. No nie vždy to bolo adekvátna. Výprask totiž dostávali aj za najmenší priestupok: „robil som narážku na včerajší Janov výprask od pána, následkom, ktorého mu ruka a plece obelasely, a len preto, že zhltal Julíkovi cukor a pol rožka.“(81)

4.
           
VYKORISŤOVANIE DETÍ

                 
Hoci Apoliena bola ešte len dieťa, mala pätnásť rokov, musela už slúžiť. Nebolo jej dopriate detstvo, kedy by sa mohla hrať a spoznávať, alebo tak ako my dnes, študovať. Navyše jej chýbala rodičovská láska a opatera, a postihol ju nešťastný osud – ohluchla. Napriek všetkým týmto faktom nebolo z jej práce poľavené. Musela pracovať ako ostatní. Popritom jej plácou bolo iba jedlo a nejaké oblečenie. No môžeme k tomu pripočítať ešte aj bitky a výsmech.

5.
           
PASIVITA NÁRODA
Autor zobrazuje ľudí, ktorí znášajú svoj ťažký osud, no pritom nič neurobia pre jeho zmenu. Apolienina matka trpela správanie svojho muža, Apoliena zasa znášala výsmech a bitky. Autor takto vlastne kritizuje pasivitu celej spoločnosti.

6.
           
UČNI & APOLIENA
Učni mali v podstate rovnakú situáciu ako Apoliena. Boli tiež chudobní a rovnako bití majstrom i paňou. Ale predsa Apolienu ešte viac podriadili. Musela ich poslúchať a taktiež ju bili. Možno preto, aby si vybili zlosť z bitky, ktorú sami dostali, a možno preto, aby neboli tými najslabšími a najnižšími.
Nakoniec menia svoje správanie, prejavujú súcit a ľútosť. Poznali hranicu ľudskosti a keďže videli Apolienin trpký osud, nechceli túto hranicu prekročiť. Škoda len, že takéto zásady nepoznal jej otec a zachádzal naozaj až do krajností.