Problémy poviedky


1.
           
BIEDNOSŤ & MORÁLNE HODNOTY

      Tajovský vykresľuje biednych, chudobných a zaostalých ľudí, ktorí nemajú vzdelanie. Napriek tomu, však nestrácajú svoju hrdosť a morálne zásady. Sú pracovití a poctiví. Statočne si plnia svoje povinnosti a pomáhajú ľuďom v núdzi, i keď sami nič nemajú. Typickým príkladom takéhoto človeka je Mamka Pôstková.
 

2.
           
SOCIÁLNA BIEDA & SILA V ČLOVEKU

                            Niektorí ľudia, ktorí prežívajú biedu, sú na tom psychicky zle. Upadajú, trápia sa a nariekajú nad svojím osudom. Mamka Pôstková je ich pravým opakom. Nikdy sa neľutovala, ale vždy zo všetkých síl robila čo mohla. Veľmi sa snažila, piekla chlieb, chodila do repy – ťažko pracovala, len aby niečo zarobila. Dá sa povedať, že svojou húževnatosťou naozaj vynikala. Týmto by mohla byť mnohým príkladom, s posolstvom, že nájsť v sebe silu žiť, je naozaj dôležité.
 

3.
           
PROBLÉM RODINY

                 Chudobné rodiny žili v naozaj biednych podmienkach, nemali dostatok peňazí, často len živorili a prežívali zo dňa na deň. Ich najväčším problémom však nebola táto ich bieda, ale to, že nedržali pohromade. Ženy (v tomto prípade Pôstková s nevestou) museli zarábať a ťažko pracovať, zatiaľ čo muži (jej manžel a syn) len polihovali a peniaze míňali, a to najčastejšie na tabak a pálenku. Na toto nadväzuje i ďalší problém – problém alkoholizmu.

4.
           
ALKOHOLIZMUS

                 Pod vplyvom alkoholizmu sa človek mení, no bohužiaľ nie k lepšiemu. Stáva sa z neho hulvát, ktorý nepozná svoje povinnosti a žiadne morálne zásady. Alkohol prevláda nad všetkým v jeho živote. To sa stalo i v prípade muža, ale hlavne syna Mamky Pôstkovej. Ten nedával peniaze ani svojej žene, ani deťom, sám ich minul, lepšie povedané prepil. Navyše i od matky peniaze bral a keď nedala, neváhal ju potrestať. V opitosti dokonca zašiel až tak ďaleko, že ju, vlastnú matku, nazval starou strigou a vyhrážal sa jej bitkou. Aký diabol sa to teda stáva z opitého človeka??? Áno, bohužiaľ naozaj to zachádza až tak ďaleko, že človek dokáže ubližovať vlastnej rodine.

5.
           
NAIVITA PROSTÉHO DEDINSKÉHO ĽUDU

                             Mamka Pôstková nemala žiadne vzdelanie, preto bola v určitých veciach závislá od druhých. Slepo dôverovala svojim pánom. Zatiaľ čo jej domáci gazda jej ochotne pomáhal a podpisoval zmenky, druhý, ten čo ju zaviedol do repy, jej naivitu zneužil. Odložila si u neho peniaze, na ktoré dlho a ťažko pracovala, a on ich všetky minul. Dokonca mu uverila, keď sľúbil, že ich vráti, a tak sa utešovala v žiali za nimi.

V jednom odseku autor vyslovil pravdu o Slovákoch. Že si nevážia, to čo majú, nie sú na to hrdí, ale radšej obdivujú to cudzie. Nehľadajú výnimočné veci medzi sebou, čo je chyba. Mohli by sa tak mnohým veciam naučiť, odkukať a zmeniť sa. Ale oni akoby si mysleli, že obyčajní, chudobní ľudia sú menejcenní a bezvýznamní. Preto radšej pozerajú na pánov, grófov, na ich zvyky, majetky a iné veci pre obyčajný ľud nedosiahnuteľné. : „Slováci vedia veľa rozprávať o pánoch, grófoch, princoch; poznajú celé rodokmene cisárov, ale medzi sebou málokoho zbadajú, a čo by bol akého osobitnejšieho života a mravov človek. Medzi svojimi nikto nehľadá príkladu. Ako by sme všetci boli rovnako zli, alebo rovnako dobrí, že by sne sa nemohli jeden od druhého ničomu dobrému naučiť.“(64)