Mamka Pôstková – postava

Mamka Pôstková ja jednoduchá stará žena, ktorá si zarába pečením chleba. Snaží sa vyžiť, nikomu nechce byť na ťarchu, ale často nezarobí dosť, aby nasýtila seba a rodinu. Preto si chodí požičiavať peniaze do banky už niekoľko rokov. Najskôr si požičiavala dvanásť korún, každým rokom však zišla po korunke, lebo dlžoby by ináč nevedela splatiť.
Preto jedného dňa prichádza do banky, kde ju už všetci dobre poznajú a chce si požičať tri koruny. Bankárovi je jej ľúto, nechce ju však uraziť, však aj tri koruny sú peniaze. A ona sa mu ospravedlňuje, že zase otravuje, ale že z pečenia chlebíka málo zarobila, lebo veľa rozdala. Nedokázala nedať ho zadarmo, keď v mnohých domoch boli hladné deti. Každý jej sľuboval, že keď bude mať, vráti jej to. Ale často nikto nevracal. Okrem chudoby mala mamka Pôstková aj ťažký život. Jej muž bol alkoholik, hypochonder a lenivec, ktorý jej v ničom nepomohol. Syn bol spočiatku dobrý, ale keď sa osamostatnil a založil si rodinu, len si od matky požičiaval peniaze a nevracal ich. A ona, chudera, chcela nasýtiť hladné vnúčenceaj pomôcť neveste, a tak spolu pekávali chlieb, ktorý predávali. Keď však detí bolo ako "červíčkov", pečenie chleba už nestačilo, syn však od nej stále drankal peniaze a keď nedala, vyháňal ju z domu. A ona radšej odišla, aby nebola nikomu na ťarchu. Medzičasom jej zomrel muž a ona sa vrátila k pečeniu chleba. Každým rokom si požičiavala pár korún, ktoré vždy vrátila. Jej heslom bolo, že keď si môže peniaze požičiavať, musí ich aj vracať za každú cenu a že ona si svoje dlhy splatí, kým neumrie. A keby náhodou umrela, môže banka predať jej posteľ, truhlicu alebo perinku.
Bankára dojíma táto čestná žena, jej dlh prepíše na drobných dlžníkov a ubezpečuje ju, že dva roky chodiť nemusí, lebo úroky zaplatila dopredu. Myslí si, že o dva roky už možno táto krehká žena nebude medzi živými.
Lenže ona sa o dva roky vracia, ale nešťastná, lebo nevie splatiť svoj dlh. V zime si ruku zlomila, a tak nevedela piecť chlieb, ale ubezpečuje bankára, že ona svoj dlh splatí, že pôjde robiť do repy. Ale pán, čo im jej tú robotu vybavil, ju oklamal a mamka nedostala nič. Jedného dňa však prišla do banky splatiť svoju dlžobu. Bankár sa tomu čudoval, hovoril jej, že ešte ani v repe nebola.
Ale ona sa ho nato opýtala koľko je dlžná, predala totiž svoju perinku, aby mala čisté svedomie.
Autor tu chcel poukázať na to, že nielen medzi mocnými, bohatými a slávnymi ľudmi si máme hľadať svoje vzory, ale koľkokrát sa môžeme veľa naučiť aj od tých jednoduchých.