Mamka Pôstková – Obsah

Dej sa odohráva v banke, kde má mamka Pôstková pôžičku tri koruny. Prichádza so zmenkou žiadať o odklad. Sľubuje, že kým žije peniaze vráti a ak by aj zomrela, že má šaty, perinu, truhlu a posteľ, ktoré nech predajú. Keď úradník (rozprávač) vidí túto jej biedu, zľutuje sa nad ňou a tri korunky prepíše na drobných dlžníkov. Mamke to však nepovie, aby ju neurazil almužnou. Káže jej zaplatiť úroky a prísť o dva roky, s domnením, že dovtedy zomrie. No ona predsa prichádza, a i tentoraz žiada o odloženie. Dlžoba však už bola rozdelená.
 
Rozprávač ďalej opisuje jej biedny život: muža mala veľmi lenivého, nikdy sa mu nechcelo pracovať. Najradšej pod pecou polihoval, a keď ho do roboty durila, spravil sa chorým. Ona mu uverila a sama drela po zárobkoch. On sa mal aspoň o hospodárstvo a ich jedného syna starať, ale ani to nerobil poriadne. Keď syn vyrástol, išiel do práce a pomáhal jej otca chovať. Neskôr sa však oženil a aj s nevestou sa prisťahoval, že spoločne ľahšie vyžijú, no nebolo to tak. Syn im peniaze nedával, a nevesta s čoraz viac deťmi bola Pôstkovej na krku. Museli ísť teda obidve do práce, zatiaľ čo muži sedeli doma a pili. Keď už bolo detí veľa, nemohli obe pracovať. Mamka Pôstková teda začala chleba piecť. To, čo zarobila dala deťom, aj syn od nej pýtal, a neraz sa stalo, že si musela na múku požičať. Potom jej umrel muž. Na kare sa syn od žiaľu opil a vyhrážal sa jej bitkou. Potom sa už mamka domov nevrátila, našla si malú komôrku a začala bývať sama. Ďalej piekla chlebík a syn jej už viac nebral. Mohla tak vyplatiť drobné dlžoby a aj deťom niečo dávala. No peňazí bolo málo, tak na jar išla spolu s ostatnými ženami sadiť repu. Zarobila a peniaze si odložila ku gazdovi, ktorý ich tam priviedol. Ten ich však minul a prepil. Mamka musela znova chleba začať piecť. Raz v zime, keď išla na pôjd, spadla z rebríka a zlomila si ruku. Opitý syn sa to dozvedel a išiel po ňu. Bolo mu ľúto čo sa stalo. Mamka išla potom bývať naspäť k nemu, ale aby ich nevyjedala, predala šaty i perie z perinky. Keď sa i to minulo, pobrala sa pekne do svojej komôrky.
Pred zimou znovu prišla Pôstková do banky. Prosila, aby jej perinku nechali, lebo cez zimu ju bude potrebovať. Na jar ju však predala a išla zaplatiť dlžôbku. Peniaze, ktoré zarobí v repe, si vraj chce odložiť na pohreb.