Kompozícia

Poviedka je krátky epický útvar, v ktorom vystupuje málo postáv, má jednoduchú dejovú líniu a nenachádzajú sa tam takmer žiadne dejové odbočenia. Jozef Gregor Tajovský však píše prevažne monografické poviedky, dej sa sústreďuje na 1 až 2 postavy, ich osud a utrpenie. Väčšina z jeho poviedok má krátky rozsah, okolo desiatich strán. Rôznorodé je i členenie poviedok. Niektoré sú celky s časovými odmlkami, niektoré sa zase delia na kapitolky (napríklad poviedka Horký chlieb sa skladá z piatich kapitoliek).
Jozef Gregor Tajovský je špecifický svojou nezvyčajnou schémou rozprávania:

1)
     
Rozprávanie začína rozhovorom medzi rozprávačom a ústrednou postavou. Tým je vlastne vytvorený úvod do celej situácie, príbehu. Rozprávač pritom vystupuje ako pasívny svedok alebo aktívny účastník životných príbehov hrdinu.

2)
     
Ďalej je zobrazený príbeh a osud hrdinu. Do deja vstupujú nové postavy, ktoré objasňujú alebo konkrétne rekonštruujú nastolené vzťahy a situáciu.

3)
     
Nastáva bezprostredná situácia počas ktorej sa znova odohráva dialóg medzi rozprávačom a hrdinom. Potvrdzuje sa tak nezmeniteľný osud hrdinu.

4)
     
Niekedy autor pridá stručný záver, v ktorom sa snaží dosiahnuť pointu.
Pre Tajovského je táto schéma typická, no niekedy ju obmieňa (vynecháva prvú alebo záverečnú časť rozprávania, alebo ich premiestňuje do strednej časti). Preto sa teraz podrobnejšie pozrime na vyššie spomínané poviedky.
MACO MLIEČ:
     1. stretnutie rozprávača (v 1. osobe sing.) s Macom Mliečom
2.vysvetlenie rozprávača, prečo zachytil stretnutie
3.prerozprávanie života Maca Mlieča od dôb, keď začal pracovať
4.stručný záver
MAMKA PÔSTKOVÁ:
    1. stretnutie rozprávača (úradníka banky v 1. osobe sing.)    s mamkou Pôstkovou
2. prerozprávanie životného príbehu mamky Pôstkovej
3. dialóg medzi mamkou Pôstkovou a rozprávačom
APOLIENA:
       1. rozprávač (učeň v 1.osobe sing.) spoznáva Apolienu
2. rozhovor medzi paňou a matkou- objasnenie Apolieninho osudu
3. rozprávač (učeň)- zmena správania, osud Apolieny
HORKÝ CHLIEB:
             1.  prerozprávanie života Mary Turjanky

                                             2.  stručný záver autora
DO KONCA:
      1. rozhovor medzi rozprávačom (samotný autor) a starým otcom
2. rozprávanie o živote starého otca
3. stručný záver autora
Pointu poviedky vsádza autor na koniec, hoci väčšina poviedok je ukončená apoziopézou (nedokončenou výpoveďou). Autor to ale svojím talentom urobí tak, že čitateľ si môže sám domyslieť pokračovanie alebo koniec osudu hrdinu.
V Tajovského poviedkach tiež nachádzame veľmi príznačnú symboliku mien a názvov:
   Maco Mlieč alebo Mliečnik = kvôli tomu, že bol hluchý alebo preto, že bol nízky, široký a s krátkym hrdlom; Mamka Pôstková = postila sa, vedela si odrieknuť; Apoliena alebo Poleno = bola hluchá; Horký chlieb = treba ťažko pracovať, aby človek zarobil na kus chleba a popritom musí prekonať veľa prekážok; Do konca = práca až do smrti (do konca).
Tajovský je výnimočný svojím brilantným opisom osôb spojeným s priamou či nepriamou charakteristikou. V poviedkach nachádzame tiež vnútorné monológy kde Tajovský využíva hlavne polopriamu a nevlastnú priamu reč.
Polopriama reč zaznamenáva vnútornú aktivitu postáv z hľadiska rozprávača. Je to referovaná reč alebo myšlienka postavy. Zväčša sa necháva v 3. osobe singuláru. 
Nevlastná priama reč je reč postavy včlenená do pásma rozprávača. Zaznamenáva myslené, nahlas nevyslovené prehovory literárnych hrdinov. Na rozdiel od polopriamej reči už nie je len referovaním, ale doslovným reprodukovaním myšlienok. Nevlastná priama reč nie je vyznačená graficky (nepoužívajú sa úvodzovky) a spravidla nebýva vyčlenená do osobitého odseku.Vo forme sa uprednostňuje 1. osoba singuláru, hoci je možné využiť všetky tri osoby.