Jozef Gregor Bratislava životopis, Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Horký chlieb

Jozef Gregor Tajovský
(1874 Tajov – 1940 Martin)
J. G. Tajovský sa narodil 17. 10. 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici v rodine obuvníka a matky sedliačky. Kvôli mladším súrodencom, ktorí potrebovali veľa opatery ho neskôr rodičia dali na výchovu k starým rodičom Greškovcom. Spolu s nimi býval na dedine, kde sa naučil dedinskému životu a odniesol si odtiaľ veľa zážitkov, mravné a sociálne hodnoty. Študoval na strednej meštiackej škole v Banskej Bystrici a neskôr na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Potom pôsobil ako učiteľ vo svojom rodisku na škole, ktoré sám navštevoval, avšak kvôli nezhodám s vrchnosťou (dekanom, vedením školy) pre jeho národné presvedčenie, že slovenské deti sa majú učiť po slovensky bol viackrát pokarhaný a preložený. V roku 1898 opustil učiteľské remeslo a odišiel študovať do Prahy na Česko-slovenskú Obchodnú akadémiu. V rokoch 1898 – 1900 pôsobil aj v spolku Detvan. Po návrate z Prahy pracoval ako bankový úradník na viacerých miestach. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou (literárne činná ako Hana Gregorová). Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval na ruský front. V roku 1919 sa v hodnosti kapitána vrátil do Československej republiky do Martina. Zomrel 20. mája 1940 a je pochovaný v rodnom Tajove.
Tajovského zaraďujeme do druhej vlny slovenského realizmu. Počas jeho života ho nazývali „tupiteľ národa“ kvôli jeho prenikavej kritickorealistickej metóde. Zobrazoval postavy a problémy zo sveta najbiednejších v protiklade s boháčmi. Útočil na slovenskú pasivitu, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelanie.. Tvoril hlavne poviedky a drámu. Z poviedok sú najznámejšie Omrvinky, Z dediny,ďalej sú to poviedky z tzv. „ starootcovského cyklu“-Žliebky, Starého otca rozpomienky, Horký chlieb, Na chlieb, Čarodejné drievice, Ferko, Jastraby, Prvé hodinky.. kde zobrazuje lásku k dedinskému prostrediu a k starému otcovi, a spoločenskej a sociálnej problematike sa venuje v poviedkach Apoliena, Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Umrel Tomášik.
Významnú čast jeho tvorby tvorí dráma. Dal jej nový rozmer. Najvýznamnejšie hry sú komediálne ladený Ženský zákon, a vážne hry s dramatickými konfliktmi ako Nový život, Statky – zmätky, a daľšie hry, ktoré napísal sú Matka, Tma, Hriech, V službe a po roku 1918 sú známe jeho hry Smrť Durka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina…
MACO MLIEČ
Charakteristika postáv:
Maco Mlieč bol už 40 rokov prezývaný Mliečnikom, pretože sa podobal na hlinený hrniec na mlieko.
Ako osemnásťročný začal pracovať na gazdovstve majetného sedliaka ako paholok pri koňoch. Keď mu zomreli rodičia gazda ho na piaty rok po ich smrti prestal vyplácať a Maco pracoval len za nocľah, stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Pre svoju dobrotivosť a nasprostatosť nepoznal cenu peňazí a myslel si, že gazda má s ním veľké výdavky, a preto ho pokladal za dobrosrdečného a veľkorysého. Maco bol veľmi pracovitý a zastal každú robotu. Ako mládenec sa o seba aj staral, ale ked mu minulo 30 rokov, prestal sa holiť, česať, umývať a spával v maštali. Vyzeral tak zanedbane a špinavo, že s ním už ani sluhovia nechceli jedávať v spoločnej miestnosti pre čeľad. Macovi sa posmievala celá dedina, dievky za to ako vyzerá, pretože nebol veľkým krásavcom (mal hrdzavé vlasy, oči ako myš, tvár mal prepadnutú dovnútra, vrchnú gambu na tri prsty odutú a uši nemal skoro žiadne) a páni sa mu posmievali za to, že si nevybral nevestu. Správali sa k nemu ako k nedospelému, no Maco sa nikdy neurazil, len sa uškrňal.
Gazda mal okolo 60 rokov a nikdy nešiel pešo ani na pole ani na lúku. Mal guľatú tvár a brucho ako súdok. Bol veľmi bohatý a lakomý na všetkých okrem seba. Maca využíval na rôzne práce a o peniaze ho zdieral. Bol veľmi vypočítavý, no svojim spôsobom mal Maca rád.
Dej:
Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa ho odkedy už pracuje. Radí mu, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda každý rok riadne vyplácal. On však nemá pocit, že ho gazda zdiera a je spokojný so svojou prácou i plácou. Gazda mal Maca strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. A keď kone ostareli, gazda mu vždy kúpil mladé. Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, ale noha sa nezahojila, lebo bola zlomená v kolene. A tak Maco už nechodil, ale kríval. Pre jeho zranenie sa už na prácu u koní nehodil, a tak ho gazda dal k volom. O pár rokov už nevládal ani volom seno dávať, a preto musel začať pásť kravy. Spával už len v telinci. Na jeseň už Maco začal polihovať, pretože veľmi ochorel. Maco sa však nikomu nesťažoval. Skúšal brať rôzne bylinky na priedušky, no nič nepomáhalo a on už nevládal ani dýchať. Paholci sa nad ním zľutovali a ťažké práce robili namiesto neho. Maco sa bál, že čoskoro zomrie a nestihne sa porátať s gazdom, a preto išiel za ním a spýtoval sa ho, čo mu dlhuje. Gazda mu urobil vyučtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých.
Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom (pochovávali sa tam tuláci a samovrahovia). Gazda Macovi smrť vyhováral, no on ho prerušil, za všetko mu podakoval a pobozkal mu ruku. Tu gazdovi vypadli slzy a prisľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mrtveho v telinci. A gazda naozaj mu vystrojil krásny pohreb, celá obec ho chválila, len sluhovia povrávali, že mal ho aj za čo pochovať.
Charakteristika diela:
Je to kritickorealistická poviedka. Tento krátky príbeh zachytáva podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a nejakým spôsobom postihnutým. Postava Maca Mlieča je jednou z najkrajších v slovenskej literatúre jeho morálne bohatstvo, ľudskosť je v kontraste s jeho ošklivým zovňajškom. Tajovský tu využíva aj ľudové dialektizmy, napr. dohán, špiritus, fučka.. Ukazuje tu ako si obyčajní ľudia po prvýkrát uvedomili nespravodlivosť vo svete. HORKÝ CHLIEB
Charakteristika postavy:
Mara Turjanka bola chudobná žena, ktorú život stíhal nešťastím. Bývala v starej drevenej maštali prerobenej na chyžku za mestom na záhumí so svojimi tromi deťmi. Muž jej zomrel v zime, keď zvážal drevo zo Žiaru a fúra dreva ho privalila. Ona sa odvtedy musela sama starať o seba a o svoje tri deti. Mara bola veľmi pracovitá a nadovšetko ľúbila svoje deti. No musela bojovať o každý grajciar a ešte aj nocou chodiť na zárobky. A i tak väčšmi deti ukladala do postele spevom ako chlebom. Často si spomínala na časy, keď jej muž slúžil ako paholok a ona chodila prať a drhnúť dlážky. Vtedy mali byt i kurivo u pána zadarmo a teraz musela za všetko platiť.
Obsah:
Bolo obdobie fašiangov – čas bálov, tancov a zábav. No vonku ešte tuhá zima kraľovala. Maru Turjanku si majetný krajčír zavolal na stráženie svojich detí, pretože chcel ísť so ženou do divadla. Mara im síce stráženie prisľúbila, no bála sa nechať svoje deti doma cez noc samé. Večer však deti nakŕmila, uložila do postele, dobre im zakúrila a napriek svojmu strachu sa vybrala k pánom. Páni ju už netrpezlivo čakali, aby jej dali inštrukcie a potom odišli do divadla. V dome ostala Mara, mladá slúžka Marka a učeň. Páni Mare prisľúbili, že sa o polnoci vrátia. Mara teda dozerala na dve panské deti (dievčatko a chlapca), i k spánku ich uložila, no pritom na svoje detičky myslela. Bála sa, či sa jej nepobudili, či jej neprechladli alebo či sa im niečo nestalo.Ešte pred jedenástou zobudila slúžku Marku a prikázala jej, aby nezaspala, pokým sa ona nevráti.
Celá nesvoja vybehla do zimy a bežala do svojej chyže za deťmi. Keď videla, že je všetko v poriadku, utekala naspäť, aby sa páni nenahnevali, že odišla, pokiaľ sú oni v divadle. Páni si však išli po divadle zatancovať, takže sa ani po polnoci nevrátili. Marin strach o deti tak narastal, že musela znovu odbehnúť domov. O štvrtej ráno sa už celá nepokojná prechádzala po panskom dome. Starosť o jej deti ju tak ťažila a trápila, že už po tretíkrát utekala do svojej chyže. V chyži rozložila oheň, poprikrývala deti a bežala späť. Páni sa vrátili až o piatej, veď sa nemali prečo ponáhľať, lebo deti im strážila Mara. Vyplatili ju 40 grajciarmi a ona celá šťastná sa vrátila domov. No počas svojho nočného behania za deťmi Mara ochorela. A teraz sa Mara každú noc tisne ku svojim deťom, ale nemože sa zohriať. Stále ju drví zima, kašle až ju má zadusiť a v bokoch ju kole.
Charakteristika diela:
Táto poviedka zobrazuje lásku matky ku svojim deťom. Tajovský tu kritizuje panskú spoločnosť a vytvára tu protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou. Hovorí o nedbalosti pánov a s mimoriadnym porozumením sa vcítil do postavy hlavnej hrdinky. MAMKA PôSTKOVÁ
Charakteristika postáv:
Mamka Pôstková bola asi 65 ročná žena, ktorá sa vyznačovala svojou jednoduchosťou a skromnosťou a vzrastom sa podobala asi na 10 až 11 ročné dieťa. Aby uživila svoju rodinu celé dni pracovala na poli. Neskôr piekla chleba a predávala ho. Mala dlhy v banke, ktoré postupne splácala, no hocikedy sa musela až príliš uskromňovať. Jej hrdosť jej však nedovolila nikdy prijať almužnu.
Bohatý gazda ručil za mamku Pôstkovú v banke. Mal ju veľmi rád a bol k nej veľkodušný. Keď bola mamka chorá, pomohol jej a poslal ju do nemocnice.
Úradník v banke bol milý, dobrý a snažil sa mamke Pôstkovej vždy pomôcť. Pokladal ju za ženu hodnú obdivu.
Manžel mamky Pôstkovej bol lenivý, nechcelo sa mu pracovať. Stále len ležal za pecou, kde pil a fajčil fajku.
Syn mamky Pôstkovej išiel do služby hneď ako vyrástol. Potom sa oženil a aj s manželkou sa nasťahoval späť k svojej matke. Po čase zlenivel a pýtal si od nej iba peniaze na alkohol. Neskôr začal svoju ženu aj mamku biť, ba mamku aj na ulicu vyhnal.
Dej:
Mamka Pôstková prišla do banky, aby zaplatila svoj dlh – tri koruny, ktorý mala napísaný na zmenke. Lenže peniažky ešte nemala, a tak poprosila v banke, aby ešte počkali. Dobrému úradníkovi bolo mamky Pôstkovej ľúto, a preto jej povedal, aby mu dala iba šesták a ostatné až keď bude mať alebo nech príde až o dva roky. No dúfal, že už nepríde.
Lenže mamka prišla opäť, ale peniaze nemala, iba jeden šesták. V banke sa rozplakala, lebo už aj mala nejaké peniaze, ale tie si vypýtal syn s nevestou. Úradník si spomenul, že jej dlžobu prepísal na drobných dlžníkov, ktorý jej dlžia za chlieb. Myslel si, že dva roky už nevydrží a zomrie. Povedal jej, že šesták postačí ešte na jeden rok a že zmenku môže zahodiť, lebo keď nezaplatí, aj tak jej nebudú mať čo zobrať. Bohatý gazda, ktorý za ňu ručil by zaplatil, ale ona nechcela, lebo svoje dlhy si chcela splatiť sama a nechcela byť nikomu na obtiaž. Úradník zistil, že mamka Pôstková mala tažký život. Muža mala lenivého, nechcelo sa mu robiť, ležal za pecou a pil a fajčil. Mala syna, ktorý keď vyrástol, šiel do služby, neskôr sa oženil a nevesta sa nasťahovala k nej a on pracoval. No mali každý rok o jedno dieťa viac, ale peniaze im stále chýbali. Keď syn prišiel domov, začal piť spolu s otcom. Mamka a nevesta celé dni pracovali, aby mohli uživiť rodinu. Neskôr sa už ani synovi nechcelo pracovať a ostal doma a stále od nej pýtal peniaze na alkohol. Keď nemali peniaze, tak ich vyhnal na dvor. Ženy celé dni pracovali a po nociach piekli chlieb. Potom mamke Pôstkovej zomrel muž. Syn sa jej na kare opil a povedal jej, že keď ho ona nebila, on bude biť ju. Nevedela prečo to povedal, a preto sa do chalupy už nevrátila. Našla si komôrku, do ktorej jej nevesta pomohla preniesť starú truhlu a posteľ a mamka začala bývať sama. Syn to medzičasom oľutoval, ale mamka sa už domov nechcela vrátiť. Živil ju chlieb, ktorý piekla a predávala. Keď zarobila nejaké peniaze, dávala ich vnukom. Neskôr začala mamka pracovať na poli, kde zarobila dosť peňazí, no nevedela čo s nimi. Dala ich gazdovi, aby jej ich odložil, ale on si s nimi vyplatil svoju dlžobu. A mamka zase nič nemala. Začala teda opäť piecť chlieb. V zime, keď vešala prádlo, spadla a zlomila si ruku. Pracovať už veľa nemohla, a tak nemala už ani čo jesť. Navyše v komôrke nemala pec, preto ochorela ešte viac. Niekto oznámil richtárovi, že je chorá a ten ju dal odviesť do nemocnice. Keďže synovi prišlo matky ľúto, priviedol si ju domov. Začal pracovať a mamka aby nebola na obtiaž predala svoje veci. Keď už nemali žiadne jedlo, mamka sa vrátila do svojej komôrky. Na jar prišla mamka do banky, ale teraz priniesla aj peniaze.Úradník sa čudoval odkiaľ ich má, lebo ešte nemohla pracovať na poli. Ona mu povedala, že na túto dlžobu predala poslednú vec, čo jej ostala a to bola jej perina.
Vraj to čo si zarobí na poli si chce odložiť na pohreb.
Charakteristika diela:
Táto poviedka zobrazuje sociálnu nespravodlivosť a situáciu chudobného človeka, ktorý sa snaží všetkými možnými poctivými prostriedkami prežiť. Autor tu zachytil časť svojho života, kedy pracoval v banke.