Horký chlieb – Charakteristika postáv

MARA TURJANKA
Mara, vdova s tromi deťmi- Ondríkom, Markou a najstaršou sedemročnou Zuzkou, žijú v biednych podmienkach: „ a berú sa s  radosťou na posteľ, kde od otcovej smrti všetky tri spávajú, a mať krčí sa na lavici pri železnom sporáčiku.“(82) Otec im umrel pri zvážaní dreva a veľmi im chýba: „Čo i pil, vadil sa, ale jednako ľahšie zarobili na živnosť. Aký bol, taký bol, ale predsa len otec.“(83) Turjanka, keď videla, že je mŕtvy, všemožne prosila doktorov, aby ho zbytočne nerezali. Bolo to však márne a „od tých čias, ako to videla, nemôže jesť, stavia sa jej pred oči, nemôže spávať, a okrem toho morí ju i deti hlad a tuhá zima.“(84) Po otcovej smrti nastali pre ňu ťažké časy. Nebolo to také ako predtým: „Predtým otec slúžil ako paholok, ona chodila prať, drhnúť dlážky po pánoch, byt mali u pána, kurivo tiež, a teraz to všetko odpadlo. Za byt načim zaplatiť tri zlatovky na štvrť roka, a je to len stará, drevená, na chyžku prerobená maštaľka za mestom na záhumní. Obrezkov na píle dajú za šesták, čo na seba naberie.“(85) Peňazí veľa nemala, dokonca už ani na chlieb neostávalo: „Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom, ako chlebom, a ešte i nocou musí na zárobky.“(86)
Ťažko pracovala, robievala celé dni a aj v noci začala: „Volali ju páni, kde nádenníčieva, na večer k deťom. Lebo hoci majú slúžku, učňa, tí môžu zaspať, a deti samotné by bola neopatrnosť nechať.“(87) Ona, hoci sama nechcela na noc z domu odísť, nemohla odmietnuť, lebo sa bála „že ju potom viac nebudú volať do roboty. A z čohože vychová detí? A  robotníčok, najmä cez zimu, hneď i tri dostať miesto nej.“(88) Svoju prácu i povinnosť si vždy dôkladne splnila, a urobila i robotu navyše: „Mara pýtala si nejakú robotu. Aby párali perie, odporúčala pani v náhlivosti.“(89) 
Mara bola milujúca, obetavá a starostlivá. Svoje deti ľúbila nadovšetko. Bála sa ich samé doma nechať: „Veď akože budú jej deti, kým ona bude cudzie opatrovať? Veď ona tiež má rada svoje deti, ba azda radšej ako páni, ktorí sa teraz od svojich na zábavu stroja.“(90) Predtým ako odišla im všetko prichystala, nesmel chýbať ani najmenší detail:  „Mať prihotoví vody, chlebíka, ak by sa ktoré zobudilo, nezahasí lampášik; najstaršej Zuzke, sedemročnej, naloží opatriť ostatné, ak bude im čo načim.“(91) I v službe na ne neustále myslela a strachovala sa: „nedalo jej vymôcť sa zpod myšlienky, čo robia jej detičky. Či sa nepobudili, či neplačú, či nespadlo niektoré, neskoplo sa, či neprechladne?“(92) Nakoniec v nej zvíťazila materinská láska a bežala za nimi: „Zobudila slúžku Marku, naložila jej nezaspať, kým sa nevráti, a sama, nesvoja, bez všetkého, bežala – len cez oblok kuknúť na deti. Netrpezlive spechala po zamrznutej ceste v tmavej noci.“(93) „Bežala, ako by deti pred nejakým nešťastím mala zachrániť.“(94) To sa zopakovalo ešte dvakrát, no vždy sa poctivo vrátila k svojej povinnosti. A viackrát už i oľutovala, že ich takto samé nechala: „No, či už ako, ale by som radšej bola oželela tých dvadsať-tridsať krajciarov, ako doma nebyť. Chúdence. Otca nemajú, a už i bez matere budú ostávať nielen vo dne, ale i celé noci.“(95) 
Keďže celú noc prebehovala medzi domom pána a svojou chalupou, aby sa postarala o deti, prechladla. A už dva týždne ju trápi zimnica: „Už i zelín sa napila, i vypotila sa, ale keď sa večer z roboty vráti alebo i doma je, len ju zima drví. Kašle, má ju zadusiť a v bokoch ju kole. „Bože, ešte azda idem ochorieť…“, myslí si každý večer, keď jej neprechodí….“(96)     KRAJČÍR A JEHO ŽENA  
Majetný krajčír a jeho žena mali dve deti, šesťročného syna a osemročnú dcéru. Mali ich radi, ale nevenovali im toľko pozornosti, koľko by potrebovali. Uprednostnili zábavu a na opatrovanie detí zavolali Maru. Pritom sa však starali iba o seba, o vlastné záujmy, nehľadeli na problémy ostatných: „Oj jej, budú vám spať! To nie ako naše, naučené s nami hore byť.“(97) Nevedeli dodržať slovo, robili si čo chceli. Hoci sľúbili, že sa vrátia do polnoci, prišli až o piatej, pretože sa dobre zabávali. Krajčír ostal pri kartách a jeho žena tancovala. Celkovo mali dosť veľký majetok a slúžila u nich jedna slúžka a učeň.