Horký chlieb

Obsah  
U Turjanov zomrel otec a tak ostala Mara Turjanka sama s tromi deťmi živoriť. Otec zomrel pri zvážaní dreve zo Žiaru. Predtým slúžil ako paholok, mať pracovala u pánov, kde mali i byt, i kurivo. Keď však otec umrel, všetko sa zmenilo a musia za ne platiť. Byt je vlastne len prerobená maštaľka a ani na chlieb už nemajú.
Nastal čas fašiangov a páni sa idú zabávať. Turjanka má v noci strážiť ich deti, pritom sa však bojí o vlastné. Predtým ako odíde z domu, poukladá ich do postele, pripraví im jedlo a vodu, pre prípad, že by sa náhodou zobudili, a nakáže najstaršej sedemročnej Zuzke nech sa o nich postará. Nechce odísť, je to totiž prvý krát čo bude od nich v noci preč, ale bojí sa, že by ju už potom viackrát do roboty nezavolali a ona by prišla o peniaze. Ešte raz teda všetko skontroluje a odchádza k pánom. Tí sa trochu zlostili, lebo prišla neskoro.
Nakázali jej deti uložiť spať a zo sľubom, že sa vrátia do polnoci, odišli na zábavu. Mara, keď deti zaspali, pustila sa párať perie. Stále však myslela na to, čo robia jej dietky. Nevydržala to, zobudila slúžku Marku, aby postrážila deti pánov, a v tuhej zime bežala za svojimi. Len nakukla a už sa zas ponáhľala naspäť, aby sa páni nenahnevali. Prešla polnoc a oni stále nechodili. Išla teda i druhý raz za deťmi. Celú noc sa jej ani len nezadriemalo – tak sa o ne bála. Aj tých pár grajciarov by už najradšej oželela. A tak si ani neuvedomila a znova za nimi išla. Rýchlo im zakúrila a bežala späť.
Páni prišli domov až pred piatou. Vyplatili Mare 40 grajciarov a tá sa radostne ponáhľala domov vyobjímať deti. Bola jej i akási zima, hneď sa teda pritisla k ohňu, ale nepomohlo. Odvtedy prešli už dva týždne a ona je stále chorá. Koniec je otvorený, ako keby sa naskytala otázka: Kto sa postará o deti, čo s nimi bude? Charakteristika postáv   MARA TURJANKA
Mara, vdova s tromi deťmi- Ondríkom, Markou a najstaršou sedemročnou Zuzkou, žijú v biednych podmienkach: „ a berú sa s  radosťou na posteľ, kde od otcovej smrti všetky tri spávajú, a mať krčí sa na lavici pri železnom sporáčiku.“(82) Otec im umrel pri zvážaní dreva a veľmi im chýba: „Čo i pil, vadil sa, ale jednako ľahšie zarobili na živnosť. Aký bol, taký bol, ale predsa len otec.“(83) Turjanka, keď videla, že je mŕtvy, všemožne prosila doktorov, aby ho zbytočne nerezali. Bolo to však márne a „od tých čias, ako to videla, nemôže jesť, stavia sa jej pred oči, nemôže spávať, a okrem toho morí ju i deti hlad a tuhá zima.“(84) Po otcovej smrti nastali pre ňu ťažké časy. Nebolo to také ako predtým: „Predtým otec slúžil ako paholok, ona chodila prať, drhnúť dlážky po pánoch, byt mali u pána, kurivo tiež, a teraz to všetko odpadlo. Za byt načim zaplatiť tri zlatovky na štvrť roka, a je to len stará, drevená, na chyžku prerobená maštaľka za mestom na záhumní. Obrezkov na píle dajú za šesták, čo na seba naberie.“(85) Peňazí veľa nemala, dokonca už ani na chlieb neostávalo: „Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom, ako chlebom, a ešte i nocou musí na zárobky.“(86)
Ťažko pracovala, robievala celé dni a aj v noci začala: „Volali ju páni, kde nádenníčieva, na večer k deťom. Lebo hoci majú slúžku, učňa, tí môžu zaspať, a deti samotné by bola neopatrnosť nechať.“(87) Ona, hoci sama nechcela na noc z domu odísť, nemohla odmietnuť, lebo sa bála „že ju potom viac nebudú volať do roboty. A z čohože vychová detí? A  robotníčok, najmä cez zimu, hneď i tri dostať miesto nej.“(88) Svoju prácu i povinnosť si vždy dôkladne splnila, a urobila i robotu navyše: „Mara pýtala si nejakú robotu. Aby párali perie, odporúčala pani v náhlivosti.“(89) 
Mara bola milujúca, obetavá a starostlivá. Svoje deti ľúbila nadovšetko. Bála sa ich samé doma nechať: „Veď akože budú jej deti, kým ona bude cudzie opatrovať? Veď ona tiež má rada svoje deti, ba azda radšej ako páni, ktorí sa teraz od svojich na zábavu stroja.“(90) Predtým ako odišla im všetko prichystala, nesmel chýbať ani najmenší detail:  „Mať prihotoví vody, chlebíka, ak by sa ktoré zobudilo, nezahasí lampášik; najstaršej Zuzke, sedemročnej, naloží opatriť ostatné, ak bude im čo načim.“(91) I v službe na ne neustále myslela a strachovala sa: „nedalo jej vymôcť sa zpod myšlienky, čo robia jej detičky. Či sa nepobudili, či neplačú, či nespadlo niektoré, neskoplo sa, či neprechladne?“(92) Nakoniec v nej zvíťazila materinská láska a bežala za nimi: „Zobudila slúžku Marku, naložila jej nezaspať, kým sa nevráti, a sama, nesvoja, bez všetkého, bežala – len cez oblok kuknúť na deti. Netrpezlive spechala po zamrznutej ceste v tmavej noci.“(93) „Bežala, ako by deti pred nejakým nešťastím mala zachrániť.“(94) To sa zopakovalo ešte dvakrát, no vždy sa poctivo vrátila k svojej povinnosti. A viackrát už i oľutovala, že ich takto samé nechala: „No, či už ako, ale by som radšej bola oželela tých dvadsať-tridsať krajciarov, ako doma nebyť. Chúdence. Otca nemajú, a už i bez matere budú ostávať nielen vo dne, ale i celé noci.“(95) 
Keďže celú noc prebehovala medzi domom pána a svojou chalupou, aby sa postarala o deti, prechladla. A už dva týždne ju trápi zimnica: „Už i zelín sa napila, i vypotila sa, ale keď sa večer z roboty vráti alebo i doma je, len ju zima drví. Kašle, má ju zadusiť a v bokoch ju kole. „Bože, ešte azda idem ochorieť…“, myslí si každý večer, keď jej neprechodí….“(96)     KRAJČÍR A JEHO ŽENA  
Majetný krajčír a jeho žena mali dve deti, šesťročného syna a osemročnú dcéru. Mali ich radi, ale nevenovali im toľko pozornosti, koľko by potrebovali. Uprednostnili zábavu a na opatrovanie detí zavolali Maru. Pritom sa však starali iba o seba, o vlastné záujmy, nehľadeli na problémy ostatných: „Oj jej, budú vám spať! To nie ako naše, naučené s nami hore byť.“(97) Nevedeli dodržať slovo, robili si čo chceli. Hoci sľúbili, že sa vrátia do polnoci, prišli až o piatej, pretože sa dobre zabávali. Krajčír ostal pri kartách a jeho žena tancovala. Celkovo mali dosť veľký majetok a slúžila u nich jedna slúžka a učeň. Problémy poviedky

1.
           
ROZDIEL MEDZI SPOLOČENSKÝMI VRSTVAMI

                  Autor stavia do protikladu rodinu majetného krajčíra a chudobnú rodinu vdovy po paholkovi. Kým sa páni zabávajú, vdova Turjanka pracuje a stráži ich deti. Pritom však musí tie vlastné nechať doma samé.

                  Autor tým poukazuje na veľkú priepasť medzi spoločenskými vrstvami. Páni hľadia iba na svoje dobro, vôbec ich nezaujímajú osudy nižšej vrstvy. Majú radi prepych a zábavu. Na druhej strane stoja chudobní, ktorí často krát problémy zarobiť si na kus chleba. Musia prijať všetko, pretože nemajú inú možnosť, aby prežili musia ťažko pracovať.

2.
           
ALKOHOLIZMUS
I v tejto poviedke je zachytený alkoholizmus. Jeho dôsledky však tentoraz nie sú až také kruté. Muž Mary Turjanky síce pil a vznikali hádky, ale k bitke či ožobráčeniu detí nedošlo. No znova sa vyskytuje čiastočné ospravedlňovanie pitia, keďže muž  pomáhal rodine zlepšiť finančnú situáciu.

3.
           
BIEDA ĽUDU
Na príklade rodiny Turjanky, Tajovský zobrazuje aká veľká môže byť chudoba ľudí. Žijú v naozaj biednych podmienkach a aj napriek tomu, že Mara od rána do večera tvrdo pracuje, majú problém zarobiť si i na kus chleba a často hladujú.

4.
           
NEVZDELANOSŤ A VYKORISŤOVANIE DETÍ
Nevzdelanosť ľudí na dedine a vykorisťovanie detí môžeme vidieť na príklade služobníctva u krajčíra a jeho ženy. Ich učeň je nevzdelaný, ani čítať nevie poriadne: „Učeň prezrel obrázkovú knižku, poslabikoval si v nej….“(98) A slúžka, ktorá u nich slúži, je len dieťa. Jej robota je však ťažká a ona je zrobená a unavená: „Slúžka, zavalená na rukách na stole sa vše strhla, prebudila, začala párať, povedala pár slov o panej, pánovi, ale zas len zaspala, štrnásť – pätnásťročná, ešte viac dieťa, a zrobené, chúďa, nie div.“(99)

                                                                           


5.
           
MATERINSKÁ LÁSKA

            Tajovský v postave Mary Turjanky odhaľuje nekonečne obetavú lásku matky k deťom. Tá je ešte viac umocnená veľkou biedou a smrťou ich otca. Mara je ochotná v tuhej zime celú noc prebehávať zo služby na druhý koniec mesta – domov k deťom, aby sa uistila, či sú v poriadku. V závere je naznačená „odmena“ tejto starostlivej matky – bude to ťažká choroba.