DRAMATICKÁ TVORBA

Sociálno-politická realita z konca 19. Storočia bola vhodným predpokladom aj pre dramatické konflikty. Sociálne videnie skutočnosti je príznačné i pre divadelné hry J. G. Tajovského. Jeho najhranejšie hry sú veselohry Ženský zákon a Statky – zmätky.
Ženský zákon – štvordejstvová hra, jej konflikt je motivovaný sociálne, kde závažnú úlohu hrajú rodinné záujmy a rozdielne charaktery postáv. Autor ukázal, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. Rodičia budúcich mladomanželov Miška Maleckého a Aničky Javorovej sa dostanú do sporu pre otázku, u koho budú bývať – ide im o pracovnú silu. Lásku Miška a Aničky rušia vonkajšie okolnosti /odchod Miška na vojnu, intrigy Dory Kalinovej – klebetnica, prospechárka, svätuškárka, pokrytecká/ i vnútorné /ženská tvrdohlavosť, samoľúbosť, sebeckosť, klebety/, ktoré nazval Miškov otec Jano Malecký „ženským zákonom“. Tento zákon v hre stelesňujú matky Mara Malecká /citovo exaltovaná žena, ochotná pre bohatstvo obetovať i synovo šťastie/ a Zuza Javorová /statočná, sebavedomá, pevná a tvrdá žena/. Autor charakterizuje postavy dialógom, využíva ľudovú, hovorovú reč. Ženské postavy sú individualizované, ich jedinečné repliky sú majstrovsky zostavené a čerpaj ú zo stredoslovenského jazykového prostredia. V závere zvíťazí zdravý rozum Jana Maleckého, predstaviteľa ľudovej múdrosti a morálky, nie sa dobrým, hlboko ľudským slovom, a keď treba aj energickým postojom povzniesť nad malichernosti a mamonárstvo dedinského prostredia a šťastne vyrieši vzťah zaľúbencov.
Statky – zmätky: najlepšia jeho hra, ide o päťdejstvovú drámu, v ktorej autor kriticky zobrazil spoločenské pomery na dolnozemskej dedine /napísal ju počas svojho pobytu v Nadlaku/. Ukázal v nej, ako honba za majetkom ovláda ľudí a spôsobuje rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach. Majetok opantal myslenie a konanie skupáňa, bohatého gazdu Ondreja Palčíka a jeho ženy Mary. Svoje majetkové problémy chcú riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľavkovcov a Kamenskovcov.
Nahovoria chudobných Ľavkovcov /ľahtikári, tráviaci svoj život v krčme a pri tanci, chvastaví, chamtiví, túžiaci po majetku/, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenskou /rodina Tomáša Kamenského – Zuzkinho otca – reprezentuje v hre zdravé sily ľudového života, tradičnú pracovitosť, statočnosť, hrdosť, odsudzujú zlo, odhovárajú Zuzku od sobáša s Ďurkom, ktorý je nestály, lenivý, prelietavý a ľahkomyseľný. Zuzkinej matke však vidina majetku nie je ľahostajná, nahovára dcéru, aby si Ďurka zobrala, Zuzka matku poslúchne/ a oni im prepíšu po smrti svoj majetok. Plán sa Palčíkovi podarí, keď však Ďuro vidí, že išlo len o sľuby, začínajú sa rozbroje. Ľahtikársky Ďurko sa o robotu nestatá a Zuzku klame s bývalou frajerkou Betou. Zuzka Ďurka opustí, on si privedie do domu Betu, čo urýchli zrážku mladých s Palčíkom. Keď na gazdových meninách na popud chamtivej Bety žiada Palčíka, aby mu prepísal majetok a pre svojich rodičov pôžičku. Palčík odmietne jedno i druhé. Sklamaná Beta opúšťa Ďurka a Palčík v zloti vytiahne naňho revolver, strieľa vyháňa ho z domu. Ďurko sa chce vrátiť k Zuzke, majú syna, ale ona ho odmieta. Zuzka, kruto urazená vo svojej ľudskej dôstojnosti, vyrastá v poslednej fáze hry na ženu obdivuhodnej morálnej sily a odhodlanosti. Jadro dramatického konfliktu teda v tejto hre tvorí zápas o majetok, vyostrovaný citovými krízami a nezhodami na jednej strane a charakterovými protikladmi na strane druhej. Významnou zložkou Tajovského dramatického diela sú aj jednoatkovky. V týchto jednodejstvových hrách účinnou dramatickou skratkou a hlbokým ponorom do vnútra postavy odkrýva mnohé morálne a sociálne verejné zamlčiavané skutočnosti, ktoré slovenská literatúra vo vzťahu k ľudovej tematike predtým obchádzala:
Hriech – nastoľuje vysťahovaleckú tematiku, Ondrej Kvaško odchádza päťkrát do Ameriky, žena Eva má dieťa so sluhom Janom, bojí sa dôsledkov. Keď sa Kvaško vracia, pochopí, že i on je príčinou mravného úpadku ženy /túžba po bohatstve/ a prijíma ženu aj so synom. Matka – Zuzana Holúbková má po smrti muža možnosť vydať sa za Ďura Boháča, zrieka sa ho, aby neprekazila šťastie a sobáš dcéry Aničky s Janom Koreňom.
Tma – bojuje proti poverám na dedine.
V službe – má sociálny charakter, vychádza z triedneho rozporu medzi gazdom Štefanom a sluhom Janom. Jano si je vedomý toho, že ho gazda vykorisťuje a živelne sa vzbúril. V jeho vedomí sa začína ozývať myšlienka o organizovanosti proletariátu /keď sa gazdovia spojili proti nám, dáme sa dokopy aj my – robotníci/.
Tajovský v hrách využil príslovia, porekadlá, ľudovú piesne, čím vyjadril názory a filozofiu prostých ľudí. Tajovský uviedol do literatúry postavy a problémy zo sveta najbiednejších, ktoré zatiaľ jej pozornosti unikali. Naplno rozvinul žáner poviedky a črty a doslova zakladateľský význam má jeho dramatická tvorba, čím iniciatívne pôsobil na ďalší literárny vývin.