Charakteristika postáv

MACO MLIEČ
Vonkajšia Charakteristika:
   „Je pravda, že Maco čela skoro ani nemal, oči ako myš, nos ako gombička a celý preliaknutý; len líca mal , ako by ho ucápal, a vrchnú gambu na tri prsty a odutú, ako by ho všetky predné zuby bolely. Vlasy ako jež a hrdzavé akési, ušú skoro nič.“/1/   Ešte keď bol mladý staral sa o seba i o svoj výzor: „holil si celú tvár, vlasy si mastil, začesával a dával podstrihovať.“/2/   Ako čas plynul prestal sa o seba starať:   „nečesal sa, a len keď mu už vlasy na plecia visely, vzal rajnicu, založil na hlavu a podstrihol si ich sám, aby nemusel dva groše platiť“/3/   Až príliš sa zanedbával: „Už i desať rokov, čo sa neholil, len si tak vše nožnicami zpamäti po brade kostrnky posrášal. Oči zaliate, vlasy ako stará riečica, ruky od blata a hnoja všetky dopukané, len vrchná gamba, zarastená, čo mu trčala a zuby zpod nej ako koly.“/4/,   a tiež špinavý: „Neumýval sa, iba keď ho gazdiná alebo dievky od stola zahnojeného oddurili.“/5/ Pre život mu gazda nedal ani posteľ kde by spával: „Maco spával pri koňoch na pograde a potom neskoršie, keď mu bolo ťažko štverigať sa hore, spravil sa posteľ vedľa koní.“/6/.    Už ani dievky z dediny ho nechceli: „Maco sa bol chcel i oženiť, ale za takého mrzáka hluchého nechcela ísť ani jedna dievka.“/7/
 
Kvôli nedostatkom: „Ľudia povrávali, že bol od rodu trochu nasprostastý a i hluchý“/8/ si z neho robili posmešky, a nazvali ho Mliečnikom „už neviem, či preto, že nebol celkom hluchý ako mliečnik, a či preto, že bol krátky, široký, hrdla nič – ako by ho z pňa odťal.“/9/
Rodičia mu zjednali službu: „ako 18-ročný prišiel k majetnému sedliakovi za paholka ku koňom“/10/
    Pokým nad Macom stali rodičia Gazda ho nezanedbával:   „rodičia mu potom jedno za druhým pomreli, stará gazdiná tiež, a Macovi na piaty rok už nevyplatili, na šiesty ho nejednali, a Maco slúžil ďalej. Dali mu najesť, kúpili mu súkna na háby, krpce, dávali mu každý deň pálenky, na tabak si vše vyprosil, a takto šiel rok za rokom.“/11/
Peniaze Macovi nechýbali: „A načože sú mi teraz? I tak by som ich užiť nemohol. Ženy, detí nemám…“/12/, pretože nepoznal ich hodnotu: „maly preňho platnosť len po šestáku-dva, za čo si mohol pálenky, tabaku a zápaliek kúpiť.“/13/ Práveže naopak myslel si že ma všetko čo potrebuje:
   „A čože viacej človek zgazduje za mladi, ako keď ťa na starosť má kto opatriť a po smrti zahrabať? To je najväčšia pláca, čo ja mám sľúbenú od môjho gazdu – Pán Boh mu daj zdravia!“/14/
Gazda mu dával prace ako jemu bolo dobre :  „kedysi na vraných koníkoch v ľahkom vozíku s gazdom alebo gazdinou do mesta, do poľa, alebo seno zvážať, drevo voziť. Potom keď okrivel, chodil s volmi za pluhom, a teraz, že už i ostarel, zoslabol, pasie už tretie leto kravy.“/15/
Nechcel byť nikdy na obťiaž, preto vďačne prijal i ústupky:  „Keď mu kone vzali, dobre, „i tak mi už žily v rukách drevenejú“. Vzali mu voly, dobre, „ani naložiť, ako sa patrí, ani podvihnúť, ani brázdu, ako má byť, vytiahnuť…“/16/
   Na všetko sa pozeral z lepšej stránky /i na svoju zlomenú nohu/: „Táto moja noha čaptavá! Ale druhých ožobráči ešte horšie. Nuž ďakovať Bohu, že som tak, ako som…“/17/ 
Jeho celoživotná filozofia bola: „poriadne robiť /sebe či cudziemu, to mu bolo vedľajšie/ a statočne umrieť“/18/
  
Nechcel byt gazdovi dlžný: „Ak by som vám mal doplatiť, to by ma v hrobe večne mrzelo, že som si tak vygazdoval na starosť“/19/   Jeho poslednou túžbou bolo, aby ho pochovali uprostred cintorína. „Len ma, – a pristúpil ku gazdovi a chytil ho za ruku, – nie ako koťuhu, niekde pod plot. Veď kým som vládal, robil som ako druhí…“/20/  


GAZDA  
„Bohatý, doprial si, nič nerobil, pešo nevyšiel ani do poľa, nuž mal brucho ako súdok a tvár ako mesiac na splne, a na Macovi iba ohorená, čierna, chlpatá kožka na širokých, veľkých kostiach, čaptavá noha a dokľavené prsta na rukách.“/21/
  

Gazda Maca iba využíval správal sa k nemu ako menej cennému mal ho rad len pre jeho služby. „A gazda ho mal rád, lebo zo šiestich jeho koní jeho dva boly najbystrejšie, najkrajšie, a Maco ich vedel isto v ruke držať a k tomu bol trpezlivý v čakaní do nekonečna.“/22/
  
Aj keď si Maco myslel že všetko robí pre jeho dobro gazda pravé naopak: „škoda by bolo o takého robotníka prísť, ak by sa mu to doma zle malo vyhojiť“/23/   Gazda nikdy sám seba neobvinil za to čo robí, on vlastne len nechal Maca robiť toľko koľko zvládal. Až ku smrti si uvedomuje a chce sa s Macom vyrovnať:   „sňal kalendár a s čistej strany vyčítal, – všetko spolu trinásť zlatých ti vyplatiť, a do Všechsvätých ti zas hádam niečo zvýši… Ráno porátame s gazdinou, a tieto ti, ak chceš hneď vyplatím, – staval sa gazda veľmi spravodlivým aspoň teraz.“/24/ Ľudskosť sa u gazdu prejavy až vtedy keď maco prejavil veľké gesto – pobozkal mu ruku:    „Konečne i richtárovi vypadly slzy a vo svedomí bohvie, čo si myslel, ale všetko dobré. Bolo však už neskoro. Maca našli ráno studeného v telínci. Gazda mu vystrojil krásny pohreb, s kňazom a odobierkou, na truhle bolo ešte aspoň naposledy spravodlivé meno Macovo, i kedy sa narodil a umrel, že richtára celá obec pochválila, len sluhovia si povrávali, že však ho mal za čo pochovať…“/25/