Apoliena

Obsah
Príbeh je o pätnásťročnom dievčatku Apoliene, ktorá sa stará o malé bábätko. V dome bývajú okrem majstra a jeho ženy eštedvaja učni, ktorí sa jej posmievajú, lebo je hluchá. Pokrikujú na ňu, rozkazujú  jej a buchnátujú. Prezývali ju Poleno. Nielen učni, ale pani ju nemala rada, pretože jej musela všetko ukazovať, čo má ako robiť. Po pár dňoch, čo Apoliena slúžila u majstra, prišla ju navštíviť sestra. Chlapci sa jej smiali, lebo tiež bola hluchá. Na ďalšiu nedeľu prišla za Apolienou jej mama aj s najmladšou sestričkou. Zhovára sa s majstrovou ženou o tom, ako jej muž pije alkohol a ju aj deti bije. Obe jej staršie dcéry ohluchli, lebo ich otec často fackoval. Pani nadáva, že by od takého chlapa utiekla, ale mama Apolieny dobre vie, že to nie je jednoduché, lebo peňazí je málo a čo by robila sama s dvoma deťmi? Chlapci rozhovor vypočujú a veru aj Apolienu poľutujú. Rozhodli sa, že sa jej už nebudú posmievať, keďže sa s ňou osud tak škaredo zahral. Keď bábätko podrástlo, Apoliena odišla zo služby, chlapci na ňu spomínali a želali jej v živote šťastie.


Charakteristika postáv   APOLIENA
„Dievča z hôr a sedliača, ale že malo vraj pätnásť rokov a bolo len ako päsť. Taký kŕč opálený a ruky ako zápalky. Oči ako plánky, a ono zelené, biedne, začuchrané a hluché.“/26/ Ohluchla, keď ju opitý otec mlátil. Rovnaký osud mala i jej staršia sestra, s ktorou sa veľmi podobali: „ako by bolo našej Apoliene z oka vypadlo, lenže bolo čistejšie a krajšie oblečené, nie obrúsok, ale šatôčku malo na hlave.“/27/
Z chudobnej rodiny, pracovala ako slúžka u majstra a starala sa o jeho syna Julka. Pracovala aby nebola doma na obťiaž  „že sa ono spraví a pláca – aká bude; len na nejaké hábočky aby si vyslúžilo.“/28/ Aj v tejto rodine musela znášať krutý osu keď ju chlapci bili alebo keď na ňu Pani nakričala. Všetku robotu robila ona: „Ak nám niečo kázali, čo ktorý z nás mohol, rád potisol na ňu.“/29/ A ona, sprosták, všetko spravila, a keď bolo zle a nás vytĺkli, vyhrážali sme sa jej, nadúvali proti nej líca, buchnátovali ju, alebo rozvrteli na dvorci a – pustili.“/30/
  

Rodina majstrov sa mení až po rozhovore Pani s matkou: A od tých čias, kým Apoliena u nás slúžila, i keď nás bili, nebolelo nás to tak, lebo sme si pripomínali, že Apoliena viac vystála, keď od zauškovania ohluchla, a prestali sme na ňu húkať a sa jej posmievať.“/31/ Teraz už mali pre ňu pochopenie a súcit: „A ešte, chudera, od ruky otcovej. Ešte keď ťa cudzí, no, to je cudzí, ale otec…“/32/ Apoliena nakoniec musela zo služby odísť, pretože dieťa začalo hovoriť, no učňom jej bolo ľúto: „Ba kde sa to ozaj, chúďa, tlčie…? Ale možno, že už má i isté miesto, len nikto o ňom nevie…“/33/   RODINA  
Bieda zasiahla rodinu Turjanov. Mali tri deti, všetky tri dcéry. Dve z nich od bitky ohluchli. Najmladšia síce počuje ale keďže vyrastala pri nemých tak sa od nich naučila posunkami rozprávať. Otec alkoholik keď si vypil bolo zle: „Keď sa nahlce, čože ten dbá, prečo udrie a kade, či poza uši, či po tvári, či po chrbte. Taká som vše i ja celá belasá.“/34/  Matka sa síce pokúšala s deťmi od neho ujsť: „Bože, nuž veď či som sa s ním málo natrhala, alebo málo s nimi nautekala s nimi, ako s mladými pred psom, a prišiel za mnou, a ešte ľudia mali s ním oštaru.“/35/, Verila v zmenu svojho manzela a videla v nom aj dobro ktore len alkohol: „Ale je už starší ako mladší: dá Pán Boh, že na starosť ak sa jej dožije, síde mu na um, čo sa nám naubližoval a nabil mňa i svojich detí.“/36/ PANI MAJSTROVÁ  
Žena majstra u ktorého slúžila Apoliena. Má snobské správanie, nezáleží jej ani na učňoch, ani na Apoliene. Prihovára sa Apolieninej matke, len aby niečo pozisťovala. V rozhovore odsudzuje bitie detí: „No to si ja, žena moja, – pretrhla ju pani majstrová, – raz neviem ani pomyslieť, ako by mohol byť niektorý otec taký kat a tak bez poriadku biť svoje deti, že ich ohluší.“/37/, no zároveň sama bije učňov i Apolienu. To odsudzovanie by platilo zrejme len v prípade jej syna, ktorého mala rada. Celkovo hľadela len na svoje záujmy. Chcela, aby práca bola rýchlo hotová, pritom sa však sama nepričinila. Bola netrpezlivá. Keď musela Apoliene všetko ukazovať a nestačilo jej len rozkázať, rýchlo znervóznela a rozčúlila sa.


Problémy v poviedke  

1.
           
ALKOHOLIZMUS
Autor dáva veľký doraz na to čo dokáže spraviť alkohol s inak dobrým človekom. Poukazuje na to že alkohol dokáže ublížiť nie len človekovi ktorý ho pije ale najmä niekomu inému. Otec bije svoje dcéry pod vplyvom alkoholu natoľko až ohluchnú.

2.
           
POSTAVENIE POSTIHNUTÉHO ČLOVEKA V DEDINSKEJ SPOLOČNOSTI
Apoliena bola hlucha a tak sa k nej ludia aj spravali. Nie to ze mala dost vlastnej roboty ale este jej prihadzovali dalsiu. Chlapci jej vzdy dali robotu navyse a ked nieco nechcela spravit tak sa jej vyhrazali bitkou, ktorej si už aj tak poriadne užila. Na jej osude vidieť, aké bolo vo vtedajšej spoločnosti na dedine postavenie človeka, ktorý bol iný – postihnutý. Ľudia ho neprijali medzi seba, brali ho ako menejcenného a správali sa k nemu kruto – bitky a posmešky.

3.
           
NADRADENOSŤ PÁNOV
U pánov slúžilo obvykle veľa ľudí. Boli to napríklad slúžky, učni, a tak ďalej. No páni si ich nevážili a kruto s nimi zaobchádzali. Nielenže služobníctvu často za prácu platili len jedlom a oblečením /prípad Apolieny/, ale keď ich bolo treba, čo i len trochu popohnať k robote, hneď využívali tvrdý spôsob – bitku: „hoci nás i pán majster oflinkami a remeňom, pani majstrovná zas metlou horlive pobádali k tomu, aby vreštiak bol čisto opatrený“/38/ Bitku si služobníctvo užilo hlavne vtedy, keď urobili niečo zle a páni boli nespokojní. No nie vždy to bolo adekvátna. Výprask totiž dostávali aj za najmenší priestupok: „robil som narážku na včerajší Janov výprask od pána, následkom, ktorého mu ruka a plece obelasely, a len preto, že zhltal Julíkovi cukor a pol rožka.“/39/

4.
           
POSTAVENIE DETÍ V CHUDOBEJ RODINE

                 
Hoci Apoliena bola ešte len dieťa, mala pätnásť rokov, musela už slúžiť. Nebolo jej dopriate detstvo, kedy by sa mohla hrať a spoznávať, alebo tak ako my dnes, študovať. Navyše jej chýbala rodičovská láska a opatera, a postihol ju nešťastný osud – ohluchla. Napriek všetkým týmto faktom nebolo z jej práce poľavené. Musela pracovať ako ostatní. Popritom jej plácou bolo iba jedlo a nejaké oblečenie. No môžeme k tomu pripočítať ešte aj bitky a výsmech.

5.
           
PASIVITA NÁRODA
Autor zobrazuje ľudí, ktorí znášajú svoj ťažký osud, no pritom nič neurobia pre jeho zmenu. Apolienina matka trpela správanie svojho muža, Apoliena zasa znášala výsmech a bitky. Autor takto vlastne kritizuje pasivitu celej spoločnosti.